lithubpress
výber z mediaservisu
Mediaservis Neprehliadnite Tlačové správy

Nahliadnite do poličiek známych čitateľov a čitateliek Nahliadnite do poličiek známych čitateľov a čitateliek

Tamara Šimončíková HeribanováMartinus

Bratislava 13. júla 2022

Každý z nás má určite doma na polici rôzne kúsky, z ktorých niektoré vyťahujeme aj opakovane, zatiaľ čo iné nechávame zapadať prachom. Zaujíma vás, ako to asi vyzerá u známych knihomoľov? Majú výtlačky zoradené pekne podľa abecedy? Prečítali všetky knihy, ktoré vlastnia? A riešia aj oni otázku: Mám si ju nechať alebo poslať ďalej?
Nahliadnite do knižníc publicistu Michala Hvoreckého, fotografky a copywriterky Mariky Beňadik Majorovej a spisovateľky Tamary Šimončíkovej Heribanovej. Zistite, čo vlastne majú všetci traja spoločné a ako bojujú s preplnenými knižnicami aj s pomocou novej služby Knihovrátok od Martinusu.

Tamara Šimončíková Heribanová – spisovateľka a novinárka
Iba fyzické, ale pokojne aj dve

Tamara Šimončíková Heribanová tvrdí, že nikdy neváhala kúpiť aj dva výtlačky tej istej knihy. Do jedného si zapisuje poznámky, druhý necháva čistý, aby ho mohla niekomu dať ako darček. Spisovateľka tiež priznáva, že istý čas bola na svoje knihy taká citlivá, že ich ani nikomu nepožičiavala. „Bola som taká knižná mamonárka, ale aj v tomto som sa už zmenila.“

Vo svojej knižnici sa neobmedzuje žiadnym systémom, spravuje ju intuitívne. „Pravdepodobne má nejaký vnútorný poriadok.“ Jediné pravidlo, ktoré má, je, že v nej musia byť fyzické výtlačky kníh. E-bookom sa vyhýba. „Zopárkrát som sa pokúsila čítať na čítačke, ale bolo to trápenie. Mám rada vôňu kníh, štruktúru, možnosť do nich niečo vložiť. Chcem v nej listovať, darovať ju, položiť na nejaké miesto a predstavovať si, kto ju tam nájde.“

Učí sa s knihami rozlúčiť

Veľká knižnica ju veľmi teší, pre lásku ku knihám sa však dostala aj do ťažkých situácií. „Raz som bola na jednej knižnej burze a skončilo sa to tak, že som ostala stáť so štyrmi škatuľami kníh na Klariskej. Zachránil ma tatko, ktorý mi ich pomohol preniesť domov.“

Nové knihy kupuje horlivo. Uvedomuje si však, že to nemôže robiť donekonečna. „Dostala som sa už do stavu, že musím viac používať rozum,“ smeje sa Tamara. „Ak prinesiem ďalšiu knihu domov, musím sa aj s niektorou rozlúčiť. Mnohé knihy, ktoré sa ku mne dostanú, sú práve z druhej ruky. A tak si vravím, že keď niekto poslal takú dobrú knihu ďalej, mala by som to urobiť aj ja.“

Michal Hvorecký – spisovateľ a publicista
Knižnica, ktorá premenila byt na domov

Michal s rodinou o knižnici vo svojom byte uvažovali ako o centrálnom bode obývačky – všetko ostatné jej prispôsobili. S rozhodnutím sú spokojní. Vďaka nej sa ich byt premenil na domov. „Vytvára nám pocit útulnosti, je to pre nás taký prístav. Cítime sa tam vďaka tomu dobre všetci piati. Neustále na ňu vidíme a nie je to len taká dekorácia, je súčasťou nášho prežívania a identity.“

Za každou knihou je príbeh

Knihy u seba doma má usporiadané systematicky podľa abecedy a snaží sa v nich mať poriadok. Nie vždy je jeho námaha odmenená. „Moja skúsenosť je, že práve vtedy, keď niečo potrebujem nájsť, tak to nenájdem a musím si rýchlo pozrieť e-book.“

Odhaduje, že asi štvrtinu knižnice tvoria neprečítané knihy. Kvôli pribúdajúcim výtlačkom sa zbierku snaží poctivo prerieďovať – podobne ako Tamara – a má zásadu, že ak jedna kniha príde, iná musí odísť. Primárne vyraďuje zväzky, o ktorých vie, že ich už sám nevyužije. „Už som vo veku, kedy už viem, že neprečítam všetko. Mám len jeden život.“

Pamätá si, kde získal takmer každú svoju knihu. „Páči sa mi, že súčasťou zbierania kníh je aj príbeh, ako sa k nej človek dostal,“ vysvetľuje spisovateľ a publicista. „Niekedy to sú zvláštne historky. Napríklad, dodnes si pamätám na jednu knihu, ktorú som si doniesol z Kapského mesta v Juhoafrickej republike. Je tam vysoká kriminalita a pri vstupe do obchodu som musel prejsť cez bezpečnostnú závoru a nechať si skontrolovať tašku – a to všetko pre výtlačok z druhej ruky.“

Marika Beňadik Majorová – copywriterka a fotografka
Knižnica ako priestor pre všetko umenie

Copywriterka a vášnivá fotografka Marika Beňadik Majorová vo svojej knižnici nemá len knihy. Nájdete tam aj fotoaparát, obrazy, vázy, rastliny či sviečky. Tie vizuálne dotvárajú miestnosť, ale zároveň aj vystihujú umeleckú všestrannosť majiteľky. Priznala však, že má knihy aj inde. „Mám pri jednom kresle taký stĺpček kníh a časopisov. Má asi meter do výšky. Tak sa tam nazbierali a tam aj sú,“ hovorí Marika s úsmevom.

Označuje sa za opatrnú nákupkyňu kníh, vyberá podľa recenzií alebo odporúčaní. Uznáva však, že kupuje ďalšie knižky aj keď ešte neprečítala tie doma. Má však malého kontrolóra, akého by potreboval hádam každý nadšený čitateľ. „Minule som dokladala na tú kôpku pri kresle ďalšie kúpené knižky a moja dcéra Mia mi hovorí: „Mami, a kedy ich budeš čítať? A načo si kupuješ ďalšie, keď ešte tieto nemáš prečítané?“ A ja som jej vlastne ani nevedela dať logickú odpoveď.“

Knihy ako nenahraditeľné mementá

Marika už má kôpku výtlačkov, ktoré plánuje poslať do Knihovrátku a vrátiť ich späť do obehu. Je však niekoľko výnimočných kníh, ktoré si chce nechať. Predstavujú pre ňu zhmotnené mementá, body v čase, ku ktorým sa tak dokáže vrátiť. Sú to kúsky, ktoré ňou rezonovali a viažu sa k nejakému životnému obdobiu. Príkladom takých výnimočných kníh sú pre Mariku tie, ktoré jej daroval otec. „Už nie je medzi nami. Dôležité je, že som knižky dostala od neho a viem, prečo mi ich dal.“

Knihovrátok – šanca pre knihy na nový život

Asi v každej domácnosti by sa našli knižky, ktoré stoja roky na polici a čakajú, kým budú opäť čítané. Tam však ich osud končiť nemusí. Kníhkupectvo Martinus sa cez svoju najnovšiu službu Knihovrátok snaží vrátiť do obehu čítané knihy, aby mohlo vyčarovať úsmev na tvári hneď dvakrát. Najprv poteší poukážkou na nákup nových kníh čitateľov, ktorí knižky do Knihovrátku odovzdali a potom zákazníkov, ktorí si tieto čítané knižky kúpia. Častokrát ide totiž o jediný spôsob, ako sa k už beznádejne vypredaným titulom dostanú.

Tamara už má prichystanú debničku kníh, ktorú plánuje pridať do výkupného košíka na webe Knihovrátku. „Som vďačná za to, že ľudia podporujú túto nádhernú dynamiku. Čitatelia sa tak opäť môžu tešiť z príbehov, ktoré boli na istý čas zamrazené pre ich nedostupnosť.“

Aj keď knihy nie sú najnovšie a niekto ich pred vami už prečítal, príbeh ostáva rovnako živý. Vždy existuje niekto, kto by sa do ich stránok rád ponoril a zasmial sa nad nimi, poplakal si, či sa naučil niečo nové. Iba im treba dať šancu.

Viac o tom, ako Knihovrátok funguje zistíte na martinus.sk/knihovratok.